Po udalostiach dňa 11.9.2001 v Spojených štátoch amerických vzrástla obava z bioterorizmu t.j. použitia mikróbov vysoko nákazlivých infekčných ochorení ako možný teroristický útok na civilné obyvateľstvo vo svete. Hrozba akcií biologického terorizmu podľa vývoja situácie z posledných dní sa stále stupňuje lebo teroristické skupiny v rôznych štátoch majú motiváciu a možnosť prístupu a výroby nebezpečných choroboplodných mikróbov, ktoré môžu vyvolať u ľudí a zvierat vysoko nákazlivé a smrtiace infekčné ochorenia. Za najobávanejších kandidátov na výrobu a použitie biologických zbraní sa považuje antrax (slezinová sneť), botulizmus (klobásový jed), pravé kiahne (variola) a mor.
Hrozbu bioterorizmu a použitia biozbraní nesmieme podceňovať, ale ani preceňovať, lebo možnosť ich použitia sa dnes stáva realitou.
Prenos. Človek sa infikuje stykom s chorým zvieraťom, s jeho výkalmi, hnojom, pri spracovaní kože, vlny, kostnej múčky. Možný je aj prenos vdýchnutím kontaminovaného prachu alebo požitím kontaminovanej vody alebo potravín.
Vstupnou bránou infekcie je poranená koža, dýchací a tráviaci systém.
Klinické príznaky. Ku klinickým príznakom ochorenia dochádza u človeka spravidla za 1 až 5 dní po vniknutí baktérie do organizmu. Ochorenie prebieha v 3 klinických formách, ktoré závisia od miesta vstupu infekcie.
Kožná forma je najčastejšia a má pomerne priaznivú prognózu. V mieste poranenia koža sčervenie, neskôr vzniká pľuzgierik, ktorý sa rozpadá na nebolestivý vred s čiernym príškvarom na spodine, môže byť prítomný zápal lymfatických uzlín. Časté sú celkové sprievodné príznaky, ako zvýšená teplota, bolesti kĺbov a hlavy. Len zriedka dochádza ku generalizácii ochorenia a vzniku sepsy.
Črevnú formu charakterizuje vysoká teplota, zvracanie, hnačky s prímesou krvi, podráždenie pobrušnice a zväčšenie sleziny.
Pľúcna forma je najnebezpečnejšia. Začína sa prudkou triaškou, horúčkou, kašľom, sťaženým dýchaním. Vzniká zápal pľúc spojený s vykašliavaním krvi, zápal pohrudnice. Priebeh je veľmi rýchly a často sa končí smrťou.
Terapia. Pri mierne lokalizovanej kožnej forme sa odporúča lokálna liečba a perorálna antibiotická terapia tetracyklínovými prípravkami alebo penicilínom. Pri ostatných formách sa podávajú intravenózne vysoké dávky G-penicilínu v kombinácii so streptomycínom minimálne počas 14 dní. Pri alergii na penicilín sa aplikuje erytromycín, tetracyklín alebo chloramfenikol.
Výskyt. Na Slovensku bol posledný prípad ochorenia zaznamenaný v roku 1977 u pastiera oviec, ktorý sa nakazil od oviec z vlastného chovu.
Preventívne opatrenia spočívajú najmä v očkovaní zvierat, v bezpečnom odstraňovaní uhynutých zvierat v kafilériách, v kontrole ochrany hraníc pri dovoze zvierat a zvieracích produktov. Pri výskyte nákazy u zvierat sa vykonáva usmrtenie chorých zvierat a bezpečné zneškodnenie uhynutých zvierat v kafilériách a dezinfekcia.
Pri výskyte ochorení u ľudí je potrebné zabezpečiť hospitalizáciu chorého na infekčnom oddelení a aktívne vyhľadať chorých a podozrivých z nákazy. Ostatné osoby v ohnisku nákazy sú pod zvýšeným zdravotným dozorom počas maximálneho inkubačného času a osobám, ktoré boli v styku s nákazou, sa preventívne podáva penicilín. Vykonáva sa ohnisková dezinfekcia (prípadne spálenie kontaminovaných predmetov).
Pôvodcom ochorenia je baktéria Clostridium botulinum, vytvárajúca spóry. Spóry sa bežne nachádzajú v pôde, vode, črevnom trakte zvierat vrátane rýb. Za priaznivých podmienok (za neprítomnosti vzduchu) vyklíčia zo spór vegetatívne formy baktérie produkujúce toxín.
Prenos. Prirodzenou cestou k ochoreniu dochádza najčastejšie po konzume údenín (klobása, šunka, paštéty) a doma pripravovaných konzerv (ovocných, zeleninových, mäsových), obsahujúcich toxín. Následkom produkcie toxínu v rane môže vzniknúť aj ranový borulizmus. Umele je možné človeka nakaziť aj inhaláciou botulotoxínu. Botulotoxín je jedna z najjedovatejších dnes známych látok.
Klinické príznaky. Prvé príznaky ochorenia sa začínajú obvykle za 12-36 hodín (rozpätie 1 hodina až 8 dní) od požitia kontaminovanej potravy (sucho v ústach, prehĺtacie a rečové ťažkosti, zahmlené až dvojité videnie a obrna dýchacích svalov môže byť príčinou zástavy dýchania). Môže sa objaviť aj nauzea a zvracanie. pacient je bez teploty, čulý, vedomie má zachované. Ranový (traumatický) botulizmus sa klinicky prejavuje ako alimentárna intoxikácia botulotoxínom.
Detský botulizmus – vzniká u detí vo veku 2-3 mesiacov, ktoré okrem materského mlieka začínajú prijímať aj inú stravu. Nie je vyvolaný potravou obsahujúcou toxín, ale požitím spór a ich vyklíčením v tráviacom trakte (napr. po konzume kontaminovaného medu alebo prehĺtnutím kúskov zeleniny). Medzi prvé príznaky patrí zápcha, neskôr paralýza až zastavenie dýchania. Aj botulizmus po vdýchnutí má zhodné neurologické príznaky.
Liečba. Indikované je okamžité a opakované podanie polyvalentného konského antiséra. Nenaviazaný toxín možno odstrániť výplachom žalúdka, prípadne čriev. Pri ranovom botulizme sa rana chirurgicky ošetrí a podá sa penicilín. Antibiotiká nepôsobia na botulotoxín, ale podávajú sa k profylaxii sekundárnej infekcii.
Výskyt. Botulizmus je pomerne vzácne ochorenie, ktoré sa vyskytuje na celom svete. V Slovenskej republike buď nie sú hlásené ochorenia, alebo sú len ojedinelé prípady.
Preventívne opatrenia. Základom prevencie je správny postup pri konzervovaní a zaváraní potravín a ich dostatočná tepelná úprava pred jedením. Je potrebné vyradiť z užívania bombážované konzervy. Botulotoxín možno ľahko inaktivovať tepelným zohriatím potravín a nápojov na 85 °C v trvaní 5 minút. Spóry sú odolnejšie, ničí ich až 30 minútová expozícia pri teplote 120 °C. Dojčatá do 1 roka by nemali konzumovať med. Pri požití kontaminovanej potravy vyvolať zvracanie, výplach žalúdka a podanie preháňadiel.
2. Zvýšený zdravotný dozor sa skladá z profylaktického podávania antibiotík a z lekárskeho dohľadu, ktorý je založený na poučení osôb o možných klinických príznakoch, pre ktoré je nevyhnutné ihneď vyhľadať lekársku pomoc.
3. Za podozrivú expozíciu sa považuje rozsypanie obálky, jeho nepatrné rozptýlenie v prostredí a tým aj možné vdýchnutie aerosolu.
4. Osoby, ktoré manipulovali s neotvorenými zásielkami alebo s otvorenými zásielkami bez obsahu prášku nie je potrebné považovať za ohrozených, t.j. u týchto nie je potrebné vykonávať zvýšený zdravotný dozor.
5. Prostredie, kde došlo k rozsypaniu podozrivého obsahu zásielok je potrebné po prebratí zásielky miestnou políciou dezinfikovať (chloramínom, persterilom, glutaraldehydom). Za dezinfekciu je zodpovedný majiteľ objektu. Spôsob dezinfekcie môže konzultovať s pracovníkmi príslušného ŠZÚ. Kontaminované oblečenie sa uloží do igelitového obalu a ďalej sa s ním manipuluje podľa výsledku vyšetrenia obsahu podozrivej zásielky: - v prípade negativity nie je potrebné žiadne mimoriadne ošetrenie šatstva, - v prípade pozitivity menejcenné prádlo možno aj spáliť.
6. Profylaktická ochrana osôb spočíva v podávaní účinných antibiotík. Antibiotickú liečbu ordinujú príslušní lekári primárnej starostlivosti, u ktorých majú jednotliví pacienti zdravotnú starostlivosť. Títo zabezpečujú aj lekársky dohľad.
7. Izolácia osôb, ktorým sa antibiotiká profylakticky podávajú, sa nevykonáva. Vzhľadom na druh podávaných antibiotík sa odporúča, aby osoby zostali počas ich užívania doma.
8. Indikácie zahájenia ATB liečby z hľadiska epidemiologického je možné konzultovať na príslušne územnom ŠZÚ, spektrum liečby na príslušne spádovom infekčnom oddelení.
9. Hospitalizácia profylakticky chránených osôb sa z hľadiska epidemiologického nevykonáva (môže sa uplatňovať z iných dôvodov, napr. zdravotných, prípadne psychologických).
10. Izolácia sa vykoná len v prípade výskytu ochorenia s klinickými príznakmi pľúcnej formy.
11. Po ukončení bakteriologického vyšetrovania obsahu obálky
a) v negatívnom prípade prerušiť profylaktické podávanie ATB a ukončiť zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad.
b) v pozitívnom prípade pokračovať v profylaktickom podávaní ATB, pokračovať vo vykonávaní zvýšeného zdravotného dohľadu.
