v okresoch Nitra a Zlaté Moravce
Zisťovanie príčin úmrtnosti a interpretácia výsledkov analýzy je jednou z dôležitých súčastí pri sledovaní zdravotného stavu obyvateľstva. Analýza príčin úmrtnosti sa systematicky vykonáva na celoštátnej úrovni. Menej často na okresnej úrovni. Rozbor na menších územných celkoch ako je región alebo okres však presnejšie vystihuje rozdiely životného štýlu, podmienky životného prostredia, ekonomické i sociálne faktory. Tieto rozdielne podmienky sú charakteristické aj pre jednotlivé regióny Slovenska, čo môže negatívne ovplyvňovať príčiny úmrtnosti.
Rozbor úmrtnosti podľa okresov bol v SR realizovaný za roky 1986 – 1990. Priemerná hodnota strednej dĺžky života bola u mužov 66,6 roka (najnižšia bola v okrese Komárno 63,2 a najvyššia v Bratislave 69,3) a u žien 75,2 (s najnižšou hodnotou v okrese Trebišov 73,5 a najvyššou v okrese Prievidza 76,9). V okrese Nitra boli hodnoty strednej dĺžky u mužov 67,9 a u žien 75,4.
Analýza úmrtnosti je daná indikátormi, ako je štandardizovaná úmrtnosť, očakávané dožitie a výpočet potencionálne stratených rokov života, čím sa zabezpečuje porovnateľnosť výsledkov. Rozdiely medzi okresmi indikujú nielen nerovnosti na úrovni zdravia a v poskytovaní liečebnej starostlivosti, ale aj rozdielne sociálno-ekonomické, etnické a genetické charakteristiky jednotlivých skupín obyvateľstva.
Očakávaný priemer veku dožitia populácie na kontinentoch začiatkom 3. tisícročia podľa WHO:
| 1975 | 1997 | 2025 | |
| Afrika | 46 | 53 | 65 |
| Amerika | 67 | 73 | 77 |
| Európa | 70 | 72 | 77 |
| Východné stredomorie | 52 | 64 | 72 |
| Juho-východná Ázia | 52 | 63 | 72 |
| Západný Pacifik | 64 | 70 | 75 |
Bývalý okres Nitra mal za uvedené obdobie v priemere 215 000 obyvateľov a za sledovaných 14 rokov zomrelo v okrese 28 427 osôb, z čoho bolo 15 395 mužov a 13 032 žien.
Z analýzy vyplýva, že úmrtnosť u oboch pohlaví v okrese za uvedené obdobie mierne klesá. (graf č.1)
Vo vývoji štruktúry úmrtnosti podľa príčin smrti za analyzovaných 14 rokov nedošlo v okrese k výraznejším zmenám. Najčastejšou príčinou smrti sú choroby obehovej sústavy, nasledujú zhubné nádory. Na 3.mieste je úmrtnosť z vonkajších príčin a potom nasleduje úmrtnosť pre choroby tráviacej a dýchacej sústavy.
Choroby obehovej sústavy sa za sledované 14-ročné obdobie podieľali na celkovom počte zomrelých od 61,9 (r.1988) do 54,5 % (r.1996), čo je v priemere 59,1 %. Úmrtnosť na KVO u oboch pohlaví má mierne klesajúci trend (graf č.2 a 3).
Percentuálny podiel zomrelých na zhubné nádory bol od 20,5 % (r.1989) do 26,7 (r.1999), čo je priemer 23,1 %. Trend vývoja úmrtnosti na zhubné nádory mal u oboch pohlaví stúpajúci trend (graf č.4 a 5). Tento nepriaznivý vývoj bol vyvolaný stúpajúcim počtom úmrtí na zhubné nádory hrubého čreva (z 2,5 na 6,3 %), žlčníka (z 1,8 na 3,0 %) a pľúc (z 27,9 na 30,4 %) u mužov a u žien konečníka (z 0,1 na 6,4 %), prsníka (z 12,1 na 15,3 %), pažeráka (z 0,7 na 3,9 %), pľúc (z 3,8 na 10,3 %) a krčku maternice (z 3,8 na 7,4 %).
Vonkajšími príčinami spôsobené úmrtia zaberali 3.priečku s podielom od 5,7 % (r.1995) do 8,1 % (r.1990), čo je priemer 6,2 %. Kým u mužov trendov vývoj úmrtnosti na vonkajšie príčiny bol len mierne stúpajúci, stúpanie trendu úmrtnosti u žien bol signifikantne prudší (graf č.6 a 7). Príčinou smrti boli najčastejšie samovraždy, a to obesením (77,5 %).
Úmrtia na choroby dýchacích ciest predstavovali v priemere 5,4 % a choroby tráviacej sústavy 5,1 % a trend úmrtnosti za hodnotené obdobie sa podstatnejšie v okrese nezmenil.
Z celkovej analýzy je možné zhrnúť, že za roky 1986 až 1999 v bývalom okrese predčasne zomrelo 48,2 % mužov a 39,9 % žien. Pri očakávanom veku dožitia 68,4 roka u mužov a 76,3 roka u žien mohol každý predčasne zomrelý muž žiť ešte v priemere 13 rokov a každá predčasne zomrelá žena ešte 11,9 roka.
Nepriaznivá situácia v predčasnej úmrtnosti bola známa na Slovensku už v 70-tych rokoch. Na zlepšenie situácie boli prijímané celospoločenské programy (napr. kardiovaskulárny a onkologický program). Boli však sústredené viac na sekundárnu prevenciu, čo na odvrátenie narastajúcej úmrnosti nestačilo a proces iba spomalil. Národný program podpory zdravia SR prijatý na riešenie stále sa zhoršujúcej situácie predčasnej úmrtnosti v 90-tych rokoch sa viac orientoval na primárnu prevenciu. Jej tajomstvom je eliminácia troch hlavných rizikových faktorov (cholesterol, vysoký krvný tlak, fajčenie). Na realizáciu úloh primárnej prevencie sa podujali aj viaceré Štátne zdravotné ústavy v SR v Poradniach zdravia.
