Pozor na kliešte.
V posledných desaťročiach sa do pozornosti epidemiológov, virológov a klinikov dostávajú vírusové antropozoonózy. Jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich antropozoonóz nielen na Slovensku, ale aj v celej strednej Európe je kliešťová encefalitída.
Svetová zdravotnícka organizácia sústavne sleduje výskyt arbovírusov a podporuje ich výskum zriadením splupracujúcich centier na všetkých kontinentoch.
Teplé a suché podnenbie ako aj listnaté porasty do nadmorskej výšky 800 metrov vytvárajú vhodné podmienky pre výskyt kliešťa obecného. Kliešte sa vyskytujú nielen v lesoch ale aj v parkoch a záhradách, predovšetkým na steblách trávy a v nízkych porastoch do výšky 1 metra, a tvrdenie že kliešte padajú zo stromov je vymyslené. Takéto vhodné podmienky máme aj v našom kraji.
Súčasné letné obdobie prináša, okrem príjemných chvíľ strávených v prírode, aj oveľa nepríjemnejšiwe chvíle, keď zistíme, že sme si priniesli domov aj nepríjemného spoločníka prisatého na našej koži a po niekoľkých dňoch alebo týždňoch aj vážne ochorenie. Jedná sa o dva druhy ochorení, ktorých prenášačom v prírode je kliešť obecný ( Ixodes ricinus) a to kliešťovú meningitídu ( kliešťový zápal mozgu) a lymskú boreliozu. Kým kliešťová encefalitída je vírusové ochorenie, lymska borelióza je vyvolaná špirálovitou baktériou - spirochétou.
Treba pripomenúť, že nie každý kliešť je infekčný.
Prvé kmene vírusu kliešťovej encefalitídy boli izolované v rokoch 1935 - 1937 vo východných oblastiach Sovietského zväzu. Až po druhej svetovej vojne prichádzajú správy o izolácii prvých kmeňov vírusu kliešťovej encefalitídy aj z oblasti mimo hraníc ZSSR. V roku 1948 bol izolovaný vírus kliešťobvej encefalitídy v bývalom Československu. V ďaľších rokoch záujem o kliešťovú encefalitídu stúpa aj v iných európskych krajinách. Dnes už môžeme konštatatovať, že vírus kliešťovej encefalitídy bol izolovaný vo väčšine európskych krajín: v Maďarsku, v Bulharsku, v Juhoslávii, v Rakúsku, vo Švédsku, v NDR, v Poľsku, vo Fínsku, v Dánsku, v Rumunsku, v NSR, vo Francúzsku, v Švajčiarsku a v poslednom čase aj v Indii.
Prvé ochorenia na lymskú boreliózu v Európe sú známe od konca 19. storočia. Ochorenie nie je teda nové, ale až objav pôvodcu v roku 1982 Dr. Bucgdorferom priniesol rozvoj diagnostiky, poznaní rozmanitosti klinických príznakov ochorenia a epidemiologických a mikrobiologických vlastností pôvodcu ochorenie. Lymská borelióza je ochorenie, ktoré bolo zistené v mnohých krajinách ale aj na viacerých kontinentoch.. V Európe sú hlásené ochorenia zo Švédska, Nemecka, Anglicka, Francúzska, Bulharska, Slovinska, Českej republiky a Slovenskej republiky.
Prvá zmienka o výskyte kliešťovej encefalitídy na Slovensku pochádza z roku 1951, kedy bola zaznná rozsiahla epidémia v okrese Rožňava, po požití neprevareného kozieho mlieka. Epidémia spôsobená mliekom bola zaznamenaná aj v Nitrianskom kraji v obci Jarok (okres Nitra) v roku 1955 a v obci Závada ( okres Topoľčany ) v roku 1974. Od tej doby sa postupne identifikovali prírodné ohniská kliešťovej encefalitídy, ktoré sú sústredené hlavne na západnom Slovensku - Malé a Biele Karpaty, Nitrianská pahorkatina, Tríbeč, Vtáčnik, Považský a Pohronský Inovec a Kováčske kopce. Pomerne menšie prírodné ohniská sa nachádzajú v lokalitách južného Slovenska - Strážske, Súľovské a Štiavnické vrchy, Krupinská a Revúcka planina, Slovenský Kras a Slanské hory. V posledných rokoch ide najmä o oblasť Nitry, Topoľčian, Púchova a Považskej Bystrice.
Na Slovensku sa premnožujú kliešte, najviac ich je v okolí Nitry. V poslednej dobe nachádzajú odborníci kliešte aj v lokalitách, v ktorých sa doteraz nevyskytovali. "Sú na celom území Slovenska. Minulý rok sme ich našli aj na Kysuciach. Dostávajú sa teda aj do nadmorských výšok, v akých do nedávna neboli.,"hovorí entomológ a špecialista na boj s kliešťami Jozef Brestovský. Najhoršia situácia vje v okolí Nitry i v samotnom meste, kde je výskyt tohto nebezpečného hmyzu vyšší ako inde. ??V tomto regióne je aj veľká premorenosť kliešťovou encefalitídou. Je to dlhoročné prírodné ohnisko tejto choroby a tada aj vysoká prevdepodobnosť nákazy," vysvetluje Brestovský.Problémom začína byť výskyt kliešťov priamo v meste. ?? Nepoznám miesto kde by neboli. Sú v záhradách, parkoch, na trávnikoch pred panelákmi. Ľudia nepredpokladajú, že aj tu sa im na pokožku môže prichytiť kliešť a tak hrozí, že ho objavia príliš neskoro. V Nizrianskom regióne ich je viac a sú infekčné," varuje Brestovský. Podľa jeho slov nemá zmysel bojovať s kliešťami priamo v prírode, pretože chemické postreky by zničili celé biotopy.,Zmysel to má iba v uzavretých preistoroch akými sú detské tábory, či mestské parky......".
Najúčinnejšou ochranou je podľa odborníkov očkovanie a používanie repelentných prípravkov., Na užívanie B - vitamínu sa spoľahnúť nedá. Testovali sme B 1 a na repelentný účinok bola potrebná dávka hraničiaca s toxicitou, vysvetluje Brestovský. Ak sa človeku aj napriek prevencii prichytí kliešť na pokožku, je dôležité odstrániť ho čo najskôr. Nie je nutné otáčať ho, pretože nemá vývrtku, ale harpunuje. Mne sa osvedčilo potrieť ho hustou mydlovou penou a on sa okamžite pustí," doplnil Brestovský.
Kliešte nežijú na konároch stromov, ale v trávnatom poraste, kde sa vyskytujú až do výšky jedného mesta odkiaľ napádajú človeka, alebo väčšie zvieratá..,,Pre prenos infekcie je dôležitá aj dĺžka sania. Na to aby sa slinami kliešťa preniesla do tela človeka je potrebných najmenej 24 hodín," vysvetľuje riaditeľka Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Nitre Katarína Tináková. Ochorenie na kliešťovú encefalitídu sa prejavuje vysokými teplotami, silnými bolesťami hlavy a slabosťou. Charakteristickým znakom lzmskej boreliózy je opuch a začervenenie v mieste prisatia , nevoľnosť únava, horúčka, bolesti hlavy, svalov a kĺbov. V neskorších štádiách postihuje kĺby, nervový systém, srdce, kostrové svaly a ďalšie dôležité vnútorné orgány.
Ako sa prejavuje ochorenie na kliešťovú encefalitídu?
Kliešťová encefalitída je akútne horúčnaté ochorenie, ktoré postihuje centrálnu nervovú sústavu. Je to typická nákaza zaraďujúca sa do skupiny zoonóz s prírodnou ohniskovosťou. Ochorenie môže mať jednofázový alebo dvojfázový priebeh. Pri jednofázovom priebehu sa ťažkosti ako silné bolesti hlavy, horúčka a slabosť stupňujú. Pri dvojfázovom priebehu ochorenia sa v prvej fáze objavuje zvýšená teplota, bolesti hlavy, poruchy spánku a niekedy sa pridružia gastrointestinálne ťažkosti, ako sú zvracanie a nauzea. Inokedy v klinickom obraze prevládajú bolesti v chrbte, kĺboch alebo v končatinách. Už v prvej fáze možno zistiť príznaky meningitídy. Po niekoľkých dňoch nastáva relatívna úľava. Nasleduje bezpríznakové obdbie, ktoré trvá 1 - 20 dní . Potom opäť vystúpi horúčka. Pre druhú fázu ochorenia sú charakteristické príznaky postihnutia certrálnej nervovej sústavy ( encefalitída, meningoencefalitída, myelitída), psychické poruchy, zhoršenie pamäti, dezorientácia, labilita nálad, podráždenosť a stavy úskosti. Táto fáza môže aj chýbať, alebo po fyzickej námahe a slnení sa stav zhoršuje. Ochorenie sa prevažne končí úplným uzdravením, výnimočne sa končí smrťou.
Ako sa prejavuje ochorenie na lymskú boreliózu?
Ochorenia na lymskú boreliózu môže prebiehať v troch štádiách. Klinické prejavy sú veľmi pestreé a závisia od štádia ochorenia. Pre prvé - včasné štádium - je najcharakteristickejším prejavom Erythema migrans - opuch a začervenanie v mieste prisatia, ktoré sa objaví za 3 - 30 dní a zväčší sa minimálne sa šírku dlane, býva mapovitého charakteru, ostro ohraničené. Miesto prisatia je často vyblednuté, niekedy červenofialové.. Koža je hladká, na pohmat teplejšia, obvykle nebolestivá, niekedy môže svrbieť. Opuch je často doprevádzaný tzv " letnými chrípkami", nevoľnosťou, únavou zimnicou, horúčkou, bolesťami hlavy, bolesti svalov a kĺbov. Erythéma vymizne do niekoľkých týždňov aj bez liečby. Nie je úplne jasné prečo sa u niektorých aj neliečených pacientov ochorenie už nemusí prejaviť a u iných postupuje do ďaľlších štádií. Druhé a tretie štádium sa môžu prejaviť po miekoľkých mesiacoch až rokoch.. Postihujú najmä väčšie kĺby, nervový systém, srdce, kostrové svaly ale aj iné dôležité orgány.
Ochrana pred ochoreniami:
Najúčinnejším spôsobom zabránenia vzniku ochorenia na kliešťovú ancefalitídu a lymskú boreliózu je prevencia. Medzi najznámejšie preventívne opatrenia pri oboch ochoreniach patrí:
-zdravotnícka osveta
-osobná ochrana - ochranné oblečenie bledej farby ( dlhé nohovice, sveter s dlhými rukávmi, čiapka, obuté ponožky a vhodná tzv. celonártová obuv), aby bola zakrytá čo najväčšie plocha tela
- pri pobyte v prírode sa treba vyhýbať oblastiam s vysokou trávou
-použitie repelentných pripravkom schválených MZ SR
doporučuje sa užiť 2 - 3 dražé B - komplexu
-po príchode z prírody treba čo najrýchlejšie a najdôslednejšie prezrieť celé
- te lo ( najmä miesta z tenkou pokožkou ), a prisatého kliešťa odstrániť, ale dať pozor aby sa nerozpučil a aby sa odstránil celý. Kliešťa treba uchopiť pinzetou, pokiaľ možno čo najbližšie k hlavičke. Potom ho treba priamo bez točenie kývavým pohybom vytiahnúť.
Vzhľadom na možný spôsob prenosu ochorenia na kliešťovú encefalitídu po požití tepelne neupraveného mlieka a mliečných výrobkov sa doporučuje konzumovať len prevarené alebo pasterizované mlieko.
Medzi dôležité preventívne opatrenia patrí aj očkovanie.
Očkovanie proti lymskej borelióze zatiaľ neexistuje, ale toto ochorenie je možné liečiť antibiotikami.
Pred ochorením na kliešťovú encefalitídu sa môžeme chrániť očkovaním, ktoré pozostáva z 3 dávok, a preto treba myslieť na túto ochranu ešte pred sezónou výskytu kliešťov a nechať sa zaočkovať ešte v chladných mesiacoch roka, kedy je aktivita kliešťov minimálna ( v mesiacoch apríl - október je aktivita kliešťov najvyššia) V súvislosti s očkovaním si musíme uvedomiť, že protilátky proti vírusu kliešťovej encefalitídy nevznukajú ihneď po očkovaní , ale až asi za 14 dní po prvej dávke a dostatočná ochranná hladina protilátok vzniká až po druhej dávke očkovacej látky.
Základné očkovanie sa vykonáva tromi dávkami v množstve 0,5 ml. Nakoľko sa kliešťová encefalitída vyznačuje sezónnym výskytom, najmä na jar a v lete, je najlepšie začať s očkovaním už v zimnom období. Doporučuje sa revakcinácia každých 3 až 5 rokov, najneskôe do 8 rokov. V lených mesiacov sa doporučuje zrýchlená schéma očkovania. Očkovať sa môžu osoby od druhého roku života a taktiež aj tehotné ženy. Očkovanie vykonáva ošetrujúci lekár a pacient si ju hradí sám.
