Tu nájdete Svetový deň Pohybom ku zdraviu 2019

10. máj 2019  - Svetový deň Pohybom ku zdraviu

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sa na Svetovom zdravotníckom zhromaždení v máji 2002 rozhodla iniciovať a zaradiť do svojho kalendára nový svetový deň pod názvom Pohybom ku zdraviu. WHO navrhla, aby sa týmto dňom stal 10. máj. Táto iniciatíva, ktorá plne odráža obavy členských štátov vyplývajúce zo vzrastajúceho počtu chronických ochorení spôsobených nezdravou výživou a nedostatkom pohybu, sa po prvýkrát pripomínala v r. 2003.

Deň Pohybom ku zdraviu je iba jednou z iniciatív WHO, ktorých úlohou je upozorniť na vzrastajúci problém chronických ochorení. WHO dlhodobo úspešne spolupracuje so športovými organizáciami na celom svete, aby zabránila vplyvu tabakového priemyslu, a prispela k riešeniu problémov chronických ochorení prostredníctvom podnecovania zdravého životného štýlu založeného na dostatku primeraného pohybu.

Tieto aktivity vychádzajú zo záverov Svetovej správy o zdraví 2002 (WorldHealth Report 2002), ktorá uviedla fyzickú pasivitu ako jednu z najzávažnejších príčin, ktoré spolu s nezdravou výživou a fajčením prispievajú ku globálnej predčasnej úmrtnosti na chronické choroby. Ročne sa chronické choroby podieľajú na predčasnej úmrtnosti až 60 percentami. Odhaduje sa, že fyzická pasivita sa podieľa na 15 až 20 percentách srdcovo-cievnych ochorení, cukrovky a niektorých druhov rakoviny. Riziko srdcovo-cievnych chorôb sa zvyšuje až jeden a polnásobne u ľudí, ktorí nevykonávajú ani minimum odporúčaných fyzických aktivít. Celosvetovo sa odhaduje, že viac ako 60 percent dospelých nemá žiadny zdraviu prospešný pohyb.Pre všetkých pritom existuje jednoduché riešenie - týmto riešením je 30 minút pohybu s primeranou intenzitou každý deň.

WHO podporuje širokú škálu aktivít počnúc vytvorením miestnych a národných politík a strategických plánov na zvýšenie verejného povedomia a účasti občanov na fyzických aktivitách. Aktivity môžu prebiehať v podobe peších a cyklistických túr a športových kampaní v krajine alebo v podobe rozvoja parkov a priestranstiev určených na športové vyžitie občanov.

Deň Pohybom ku zdraviu je časťou veľkej iniciatívy Pohybom ku zdraviu, ktorá je prebieha v kontexte integrovanej prevencie najzávažnejších chronických ochorení, podpore zdravia a spoločenského rozvoja. Pohyb je tak vo významnej pozitívnej interakcii s programami zameranými na zlepšenia stravovania a prevencii fajčenia alebo požívania alkoholu.Pohyb je nenahraditeľným prostriedkom pre každého človeka v rámci prevencie chronických civilizačných ochorení a pre spoločnosť predstavuje najmenej nákladný preventívny prostriedok na predchádzanie chronickým ochoreniam a zlepšenie zdravia obyvateľstva.

 

Aké sú prínosy pohybovej aktivity pre človeka?

Funkčné a morfologické zmeny organizmu podmienené pohybom

(podľa P. O. Ästranda; upravené)

 

·         vzostup maximálnej spotreby kyslíka a srdcového minútového objemu,

·         pokles srdcovej frekvencie pri danej maximálnej spotrebe kyslíka,

·         pokles tlaku krvi na únosnú mieru,

·         efektívnejšia práca myokardu (srdcového svalu),

·         lepšie prekrvenie myokardu,

·         zlepšenie prekrvenia kostrového svalu,

·         zníženie pravdepodobnosti srdcovocievnych ochorení,

·         vzostup aktivity aeróbnych enzymatických systémov svalu,

·         zlepšenie látkovej premeny (pokles produkcie laktátu a iných kyslých únavovýchich správne využívanie),

·         produktov, zvýšené využitie voľných mastných kyselín, šetrenie zásob glycidov a

·         zlepšenie vytrvalosti,

·         efektívny súboj s obezitou,

·         upravenie pomeru „dobrého“ a „zlého“ cholesterolu (HDL a LDL),

·         zlepšenie štruktúry a funkcie väzív, šliach a chrupaviek,

·         zlepšenie hustoty a sily kostí,

·         zvýšenie svalovej sily,

·         zníženie citlivosti na námahu pri danej záťaži,

·         zlepšenie termoregulácie organizmu.

Pohybové aktivity (napríklad: beh, chôdza, turistika, tanec, plávanie, bicyklovanie, korčuľovanie a pod….) patria medzi tzv. aeróbne aktivity.

Ide teda o vytrvalostné pohybové činnosti, ktoré si vyžadujú zvýšený prísun kyslíka v priebehu časového úseku a vedú k priaznivým zmenám v organizme: zlepšuje sa výmena dýchacích plynov (pľúcna ventilácia), zvyšuje sa krvný obeh (cirkulácia krvi), pričom krv lepšie rozvádza kyslík.

Tým sa zlepšuje aj celková odolnosť organizmu, udržiava sa stav sviežosti a mladosti a znižuje sa riziko poškodenia srdcovocievneho aparátu. Organizmus znovu nadobúda energetickú rovnováhu a psychickú pohodu.

 

Zdroj: NAPPPA, WHO

 

 

Novinky