HÚ HH SR č. 1.3. - Sledovať kvalitu prostredia obytných a občianskych budov so zameraním na fyzikálne, chemické a biologické ukazovatele s vplyvom na zdravie


I. Úvod

     V posledných dvoch desaťročiach sa problematika vnútorného prostredia, najmä vnútorného ovzdušia, stáva jednou z hlavných priorít verejného a preventívneho zdravotníctva nielen v priemyslovo rozvinutých zemiach. Tento záujem súvisí s rozvojom spoločnosti v ekonomickej a materiálnej sfére, čomu zodpovedajú aj zmeny v životnom štýle a chovaní populácie.

Predovšetkým sú to zmeny súvisiace s využitím voľného času. Väčšina populácie, najmä mestskej, prežije 80-90% času v rôznych typoch vnútorného prostredia - vo svojich domovoch, kanceláriách, školách, spoločenských priestoroch a v dopravných prostriedkoch.

Rozvoj chemického priemyslu vedie k značnej chemizácii prostredia a k ústupu od používania prírodných materiálov vo výstavbe i výrobe a používaní predmetov bežného používania. Energetická kríza a stúpajúce náklady na vykurovanie interiérov vedú k účinnejším izoláciám a k obmedzeniu vetrania budov.

Faktory ovplyvňujúce kvalitu vnútorného ovzdušia je možné rozdeliť do dvoch skupín.

  1. Faktory ktoré spôsobujú nepohodu, diskomfort, reverzibilné príznaky u populácie ale tiež ovplyvňujú veľkosť koncentrácie chemických a biologických polutantov.Patrí k nim: teplota vzduchu a okolitých povrchov, vlhkosť vzduchu, prúdenie a výmena vzduchu.
  2. Faktory chemickej povahy, pevný aerosol.
  3. Biologické kontaminanty.

Medzi pôsobením týchto faktorov nie je možné stanoviť presnú hranicu, rovnako ako zdravotné problémy, ktoré nevznikajú len následkom jednej príčiny.

Hlavným problémom stanovenia záťaže obyvateľstva škodlivinám vo vnútornom prostredí budov zostáva už niekoľko rokov diskutovaná a študovaná problematika koncentrácií chemických a biologických látok. Ich podprahové hodnoty vyvolávajú neistotu pri hodnotení účinku na zdravie, ktorý väčšinou nezodpovedá klasickému toxikologickému vzťahu:dávka - účinok. Veľká variabilita v množstve analyticky identifikovateľných chemických a biologických látok vyvoláva tlak na odborníkov k vysloveniu jasných záverov použiteľných v praxi, napr. stanovenie limitných hodnôt.

Európske spoločenstvo vytvára v posledných desiatich rokoch pracovné skupiny a komisie pre konkrétne metodické a analytické postupy k stanoveniu limitných hodnôt, ktoré zodpovedajú závažnosti a veľkosti expozície jednotlivým chemickým a biologickým látkam a ich vzájomnej interakcie.

Výsledky pokusov in vitro a pokusov na zvieratách musia byť doplnené výsledkami šetrenia expozície obyvateľstva látkam chemickej a biologickej povahy v skutočnom vnútornom priestore budov.


II. Cieľ štúdie

     Ochrana zdravia obyvateľstva cestou eliminácie alebo redukcie na minimum tých zložiek prostredia obytných a občianskych budov ktoré sú známe ako ohrozujúce zdravie človeka alebo jeho pohodu.
Tvorba "zdravých budov", ktoré redukujú príležitosť vzniku ochorení súvisiacich s pobytom v budove, alergických reakcií, astmatických atakov zapríčinených chemickými látkami, peľmi, prachom a inými škodlivinami.
Zvyšovať uvedomenie obyvateľstva o význame a dôležitosti tvorby zdravého prostredia budov nevýrobného charakteru a pomáhať pri jeho tvorbe.

Výsledky využiť pre vypracovanie stratégie monitoringu vnútorného prostredia budov v SR.

III. Metodika

a. Všeobecný prístup k riešeniu úlohy

  1. Úvodné zhodnotenie - identifikovať faktory a ich zdrojov znečistenia vnútorného prostredia budov. Identifikovať populácie v riziku. Úvodné zhodnotenie uskutočniť pomocou jednotného dotazníka, ktorý bude možné využiť aj pre medzinárodné porovnanie. Bude vyplňovaný formou osobného kontaktu odborného pracovníka RÚVZ s respondentom.

  2. Po zozbieraní dotazníkov budú tieto využité na vypracovanie epidemiologickej štúdie zameranej na štúdium zvolenej problematiky.

  3. Výber druhu sledovaného interiéru t.j. interiérov bytov, bol uskutočnený na základe literárnych údajov o vplyve vnútorného prostredia na zdravotný stav populácie. Pri výbere rozsahu súboru t.j. počtu sledovaných bytov v každom okrese SR boli použité údaje zo štatistického Lexikónu obcí SR 1992 o počte trvalo obývaných bytov v okresoch SR podľa územno- správneho členenia z roku 1996. Veľkosť súboru (počet dotazníkov) v každom okrese bola vypočítaný ako 3 ‰ z celkového počtu trvalo obývaných bytov.

Celkový počet dotazníkov bol rozdelený do štyroch skupín tak, aby bolo pomerne zastúpené obyvateľstvo žijúce na vidieku a v mestách a to :

  1. skupina : malé obce s počtom obyvateľov do 999
  2. skupina : stredné obce s počtom obyvateľov od 1000 - 1999
  3. skupina : veľké obce a malé mestá s počtom obyvateľov od 2000 - 9999
  4. skupina : veľké mestá s počtom obyvateľov nad 10 000

Výber respondentov sa uskutočnil náhodným výberom.

Predbežné výsledky

     Z hľadiska časového harmonogramu sa podarilo v rámci Nitrianskeho kraja na jednotlivých RÚVZ zozbierať nasledovný počet dotazníkov, z ktorých bola vytvorená databáza v programe EpiInfo na štatistické zhodnotenie štúdie:


Okres
Obce do 999 obyv. Obce 1000-1999 obyv. Obce a mestá 2000-9999 obyv. Mestá nad 10 000 obyv. Spolu
Komárno
9
18
34
48
109
Levice
31
29
28
34
119
Nitra
25
20
26
81
152
Nové Zámky
15
29
42
65
151
Šaľa
1
6
21
24
52
Topoľčany
16
17
8
26
67
Zlaté Moravce
11
12
3
14
40
Nitriansky kraj
690

Novinky